Karol to aj vedel, ale...

Autor: Ľubomír Matiašovič | 8.6.2011 o 19:50 | Karma článku: 1,56 | Prečítané:  265x

Po zabehnutí pol maratónu v BA, som chcel dosiahnuť ďalšie ( väčšie ) ciele. Natrénoval som naň za 11 týžďnov, začal som presne 11.1.2011. V Košiciach však chcem dosiahnuť lepší čas. Tak som trénoval častejšie a viac. Ale...

Telo ( hlavne nohy ) mi však dlhšiu dobu "vraveli" dosť. Stačí. Daj si pauzu, máme toho dosť. Nepočúval som ich,ale čo je ešte horšie. Vybral som si najhoršie riešenie asi zo všetkých možných. Začal som brať ružové tabletky na tlmenie bolesti a trénoval som ďalej. Každý deň bez ružovej tabletky bol neznesiteľný. Uvedomoval som si že takto to ďalej nepôjde. Túžba po víťaztvách bola silnejšia. Včera ráno ma ale osvietilo ( bolo to asi tou búrkou v noci ). Čo tak venovať príprave na Košický pol maratón tiež 11 týždňov. Hneď ako som mal v práci čas, pozrel som do diára týždne do 2.10.. Mám čas na regeneráciu vyše jeden a pol mesiaca. Super. Stačilo tešenia, volá šéfik, mám isť do Zvolena. Moje ranné myšlienky pokračovali aj cestou. Spomenul som si na Santiaga. Môjho obľúbeného Coelhovského hrdinu, ktorý riskoval že stratí všetko, len kvôli splneniu svojho sna. Stop, polícia. Kontrola diaľničných známok. -Pán vodič na čo myslíte, keď nerešpektujete značenie ? Šiel som trochu rýchejšie ako som mal, ako prvú som si všimol značku 60km/h. - Som zamyslený nad prácou. - Tak nemyslite a šoférujte. Spomenul som si na karavánu, ktorá stála na púšti. Čakali na posla, ktorý im oznámi, že cesta ďalej je bezpečná. Ak by sa pohli skôr nemuseli by do cieľa vôbec doraziť. Ľudia v karaváne boli s čakania nervózny, vedeli však že je to potrebné. V tábore si odpočinuli, rozprávali si príbehy s minulosti a nadväzovali priatelstvá. Asi po dvoch týždňoch sa pohli k cieľu a bezpečne doň dorazli. Santiago ma naučil veriť vo svoje sny, ísť si za svojím cieľom aj to, že niektoré prehry sa s odstupom času ukážu ako veľké vítaztvá. Naučil ma naslúchať " Reči sveta ", reči všetkých rečí. " Reč sveta " som si vypočul aj včera ráno. Počul som aj predtým, len som ju neposlúchal. Je to ako keby ste niečo vedeli, ale nič pre to nekonali. Prihovárala sa aj Karolovi, dokonca mi o nej aj sám povedal. - Nejak ma bolí ruka, neviem či nebudem mať infarkt. - Vravel mi už pred dvomi týždňami. On ju však počul, ale neposlúchal. " Reč sveta " má tri fázy. Myšlienka, slovo a čin. U Karola už prvé dve boli, dnes sa prejavila tretia. Našťastie mu ostalo nevoľno až na vrchu schodiska, v čase keď ho na chodbe čakal pán s SSE. Sanitka bola pri ňom rýchlo. Ja som prišiel k nemu, keď už bolo po všetkom. Bolo už len treba zavolať manželke. Nakoniec to nebol infarkt, len nevoľnosť. Karol si teraz zregeneruje nejaký čas v nemocnici a potom pár dní doma. " Reč sveta " sa nemýli. Keď sa k nám prihovára, treba ju nielen počúvať, ale aj poslúchať.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?