Ako som ujom ministrom písal ( časť 2. )

Autor: Ľubomír Matiašovič | 29.11.2011 o 19:17 | (upravené 29.11.2011 o 20:20) Karma článku: 2,98 | Prečítané:  253x

Menovite: zravotníctva, financií, pôdohospodárstva, školstva, vnútra a dopravy. Písal som im s mojimi problémami s mojím hobby. Mojím hobby je beh, keď napadne sneh budú to aj bežky. Pýtal som sa pár otázok, na ktoré som dostal aj odpoveďe.

Po ministrovi zdravotníctva som písal ujovi ministrovi financií. Ahoj ujo minister Na začiatku listu ti chcem napísať, že tento list tebe nie je o sťažovaní sa. Len ti chcem napísať koľko ma čo asi stojí. Do čoho a za aký čas treba investovať a pod. . Začal som behávať, na začiatku roku som si stanovil cieľ, odbehnúť BA polmaratón. Všetci tvrdia aký je beh lacný šport, treba ti len tenisky, nejaké tričko, šortky a môžeš trénovať. Ak však začneš behať, a chceš sa tomu ako hooby venovať pravidelne, stojí ťa to dosť peňazí. Za to, že chceš zdravšie žiť sa predsa plaťiť musí. Pre príklad ti napíšem koľko asi stojí taká základná výbavička bežca. Také stredne kvalitné tenisky pod 75 € nekúpiš, funkčné tričko 20 €, funkčné kraťasi 25 €. Garantujem ti, ak budeš behávať pravidelne po asfalte každý druhý deň cca 10 km, tenisky zoderieš do pol roku. Vieš, keď ja som bol ešte školopovinné dieťa, spomínam si ako sme aj s bratom chodili hrávať futbal. Na kopačky sme si šetrili z brigád. Keď som prišiel za maminou a povedal jej, že by som potreboval kopačky asi za tisíc korún. Nechápal som prečo mi povedala NIE. Sama bola rada, že nám s toho mála mohla dať čo jesť a na školu. Ona sama sa uskromňovala za to, aby sme mali aspoň ten základ. Možno až teraz si dokážem predstaviť aké je to povedať NIE svojmu dieťaťu, aj keď deti ešte sám nemám. Aké to pre dieťa musí byť, keď po niečom túži a nemôžem mu to dať. Pritom viem, že by mu to pomohlo. Nebude sa flákať, ale športovať. Chcem sa ťa opýtať. Ty si niekedy povedal svojim ďeťom, že na niečo nemáte peniaze??? Že nemáte na šunku, ale iba na chlieb s maslom??? Alebo, že je tam len chlieb??? Chodia, alebo chodili, tvoje deti do školi v jednom tričku a jedných nohaviciach??? Musia tvoje deti chodiť po víkendoch na brigády, aby mali ísť za čo v pondelok do školy??? Lebo ak nepojdu na brigádu, tak nebudú mať ani na vlak. Vieš si predstaviť ako sa asi cítia medzi ostatnými??? Kým oni majú s víkendu krásne zážitky, oni majú len zážitok ako makali, aby mohli vôbec ako ísť do školy. Na začiatku som písal, že sa nesťažujem. Mám dobrú prácu, kde slušne zarobím. Len je mi ľúto tých čo majú menej šťastia ako ja. Tých ktorý majú talent aj chuť, ale nemajú prostriedky na to aby mohli vôbec začať. Ich rodičia sú možno doma nezamestnaný. Nie preto, že nechcú pracovať, ale nemajú kde. Nemajú známosti, aby im vybavili nejakych sponzorov. Keď už má aj tenisky a aj natrénoval príde prekažka ďaľšia. Cesta do miesta preteku a štartovné. Organizátor si danú prácu určite zaslúži a poskytuje aj servis počas celého preteku a aj po ňom. Vieš, možno keby si ich viac podporil by sme platili menej ako platíme teraz. Napísal som ti toho celkom dosť, snáď sa v tom vyznáš a odpíšeš S pozdravom Ľubomír Ahoj Ľubomír Nemáš sa čo sťažovať, máš dobrú a dobre platenú prácu. O ostatných sa nemusiš starať, ja sa tiež nestarám. Neviem aké je to žiť s minimálnej mzdy, alebo zo životného minyma. Stále mám dostatok všetkého, ja aj moja rodina. Každý rok chodíme na dovolenky k moru, lyžovať chodíme len do Álp. Vieš, vôbec ma netrápy ako si žijete. Radšej som dal peniaze Grécku, teda nie Grécku, ale Nemeckým a Francúzkym bankám. Bankáry to všetko riadia, riadia aj mňa. Vy obyčajný ľudia sa ku mne nemáte šancu dosťať, bankáry áno. Ak nebudem poslúchať, tak ma vymenia, zdisreditujú, alebo niečo iné len aby ma odtránili so scény. Nasadia iného, ktorý ich bude poslúchať. Vieš, nemusíš ma ani zvoliť, je mi to už jedno. Osvedčil som sa ako poslušný politik, urobil som si ( urobili mi ) image uznávaného odborníka. Ak ma nezvolíš, pôjdem pracovať ako uznávaný odborník niekam inam. Milý Ľubomír buď len ty rád, že si rád. Nesťažuj sa a ži si svoj život. Ži ho tak, že sa nebudeš zaoberať tými, ktorý majú menej ako ty. Ak nevieš ako sa tak dá žiť, pozri sa na mňa a vezmi si príklad zo mňa. Milý Ľubomír prajem ti krásne vianoce. Ak nemáš peniaze, kľudne si choj do banky vziať nejaky ten úver. Potešíš mojich priateľov a možno ma aj pochvália. S pozdravom minister financií
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?