rok 2011-rok plnenia snov, poučení a pomoci

Autor: Ľubomír Matiašovič | 29.12.2011 o 13:32 | (upravené 29.12.2011 o 15:06) Karma článku: 1,06 | Prečítané:  188x

Rok 2011 mal byť rokom zmien. Aj bol a veľkých zmien, veľkých poučení do života a ďaľšieho pokračovania. Idem písať a svojich vlastných víťazstvách a prehrách tohto roku. O tom ako mohlo byť všetko inak, a ako je to aj tak dobre ako to je.

Začalo to všetko 11.1. tohto roku. Ako cieľ som si dal zabehnúť Bratislavský polmaratón. Odvážil som sa, vážil som 90,5kg. Bolo niečo menej ako jeden a pol roku od vtedy čo som prestal fajčiť. Prvý deň som odbehol, alebo skôr odkráčal, asi 20 minút. Svalovku som mal ďalšie dva dni, ale nevzdal som to. 27.3. som, po 12 týždňoch tréningu, zabehol polmaratón za 2:04:02. Po tomto mini úspechu som začal lietať v oblakoch a dávať si za cieľ ďalšie behy. Urobil som si plán ďalších behov, ktoré som sa plánoval zúčastniť. Bolesť v achilovke ma ale rýchlo vrátila späť na zem. Nútená pauza prospela a naučila ma aj oddychovať a viac dbať na regeneráciu. V práci sa mi vtedy darilo, pripravoval som projekt I/69 most Rakytovce. Bol som šťastný a rád že mi bol zverený zaujímavy projekt a môžem si ho od samého začiatku realizovať. Stavebné povolenie v nedohľadne. Bol som poslaný na stavbu do Lutili. Nemám právo súdiť výkony mojich kolegov, ale toto by bolo veľa aj na rodeného flegmatika. Všade neporiadok, tam kopa štrku, hentam druhá kopa štrku, výkony ľudí podpriemerné, šéf bol každý a nik zároveň. I/69 Rakytovce mi vzali, všetko som odovzdal kolegovi. Celú agendu, ktorú som pripravil za mesiac som posunul ďalej. Bol som nahnevaný, ale rýchlo som sa s tým vysporiadal. Tesco beh v Nitre odbehnutý, nejaké eurá na dobrú vec prispené. Môj vtedajší šéf dostal mozgovú príhodu. Vedel to, ale nič preto nerobil. Všetko po ňom som vzal ja, neporiadok aj v papieroch. Bol som ako vyšetrovateľ, najskôr zistiť čo už hotové je potom čo je rozrobené a nakoniec to čo ešte vôbec nie je. 29.7. som pochopil ako sa môže v jednej sekunde všetko zmeniť. Pani mi nedala prednosť v jazde ( vyšetrovanie skončené ), všetky plány ( nie len toho dňa ) sa náhle zmenili. Vtedy som sa už pripravoval na MMM v Košiciach. S prípravou som skončil v sobotu deň po havárke. Bolesť slabín bola silnejšia ako túžba behať. Pri bežeckom nič nerobení ma napadla myšlienka behať a zároveň aj pomáhať ( alebo snažiť sa o to ). Nadácia Dobrý Anjel bola moja voľba. Chcel som nosiť ich logo na bežeckom tričku. Stal som sa aj ich pravidelným prispievateľom. Oslovil som pani Kolesárovú s Dobrého Anjela, či by to vôbec možné bolo. Dohodli sme sa tak, aby to nevyzeralo akože Dobrý Anjel podporuje mňa. Oslovil som mailom Ivicu Ďuricovú, Copywriterku s pomocou na slogane na tričko. Ivicu poznám s jej blogov na podnikajte.sk. Ivica mi pomohla, pani Kolesárová odsúhlasila a ja teraz behávam s Anjelskym tričkom. V septembry som si dal niekoľko cieľov. Urobiť skúšky s odbornej spôsobilosti na funkciu Stavbyvedúci, zabehnúť River Park Night run a dobre sa pripraviť na MMM v Košiciach. Skúšky úspešne zvládnuté, osvedčenie a pečiatka doma v zásuvke. River Park Night run v Bratislave, prvý beh po havárke a tréning naň len na rotopede. Prvý krát som sa stretol s mojimi menovkyňami Matiašovičovými, Luciov a Miladou, ktoré som objavil na Facebooku. Pred behom sme sedeli v kaviarni v River Parku, pri nás sa odohrával súboj detičiek v rôznych hrách. Roman Juraško vyhlasoval víťaza, bol ním malý Igorko Matiašovič. To už ani náhoda nemôže byť. Beh úspešný dokončený. To som už bol na stavbe v Rybníku. Krásna dedinka s ešte krajším parkom uprosted. Stavba na lepšej úrovni ako v Lutile. Tam bol majster, kolega bežec, ktorý sa tomu rozumel. Chodil som tam rád, bol tam kľud a dobré vzťahy. Na stránke beháme.sk som objavil, že sa pripravuje maratón v Banskej Bystrici. Na facebooku som sa stal fanúšikom marathonbb. 24.9. sa v Banskej Bystrici konal propagačný beh mestom, bol som si zabehnúť. Príprava týždeň pred MMM v Košiciach. O rok je v Banskej Bystrici maratón ( viac info na marathonbb.com ), študoval som tam na strednej škole, preto sa tam veľmi teším. MMM Košice 2011. Strašne som sa vytrápil, odhalilo to všetky moje slabé stránky a zanedbanú prípravu. Čas nakoniec až taký zlý nebol 2:02:10, ale musel som ísť asi päť krát kúsok peši. Ľudia pri trati úžasný, organizátori taktiež. V práci to začína byť neisté, začínam byť odstrkovaný a nemám vlastnú stavbu. Dokonca ani na žiadnej nie som. Ráno idem do kancelárie a čakám či vôbec budem mať čo robiť. Nechápem to. Veď skúšky ( čo bola podmienka vtedajšieho šéfa ) som si predsa urobil a po nich je to horšie ako pred nimi. Rybnícka 10-tka, ďaľšie preteky začiatkom decembra. Desať kilometrov za 47:37, zatiaľ môj najlepší pretek. V kategórii nad 80 kg, by som určite atakoval tie najlepšie priečky, ak by som náhodou nevyhral :) . V práci som bol poslaný do hory pri Pukanci, na lesnú cestu. Pomáhal som kolegom s budovaním priepustov. Oddýchol som si a bol som na čerstvom vzduchu. 12.12. mi bolo oznámené, že dostávam výpoveď. Bral som to ako fakt, čakal som to. Prišlo mi to ale blbé. V priebehu roku vzali ľudí, ktorý mali strýkov na VÚC a teraz nie len mňa prepustili. Ako jediný v rušiacej sa Prevádzkovej jednotke Zvolen mám odbornú školu a dokonca aj skúšku odbornej spôsobilosti. Majstrov robia železničiary a ľudia s výučným listom a mňa prepustili. Pán Boh má pre mňa určite pripravené niečo lepšie. V podstate som tam nebol spokojný a sám som chcel odísť, uľahčili mi to a dostanem aj odstupné. O prácu sa nebojím, som mladý a šikovný, naučil som sa toho dosť. Posledná zmena sa týka môjho auta. Chcem ho predať. Ak by mal niekto záujem o peugeot 406, alebo má pre mňa nejakú prácu, kontaktujte ma mail. Každému jednému želám v novom roku veľa zdravia, nech sa Vám splnia všetky sny túžby, nech ste stále vysmiaty a s dobrou náladou.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?