ranné stretnutie

Autor: Ľubomír Matiašovič | 27.8.2012 o 19:33 | (upravené 27.8.2012 o 20:41) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  84x

Sobota. Zvoní budík. Pol piatej ráno. Celú noc som bojoval s komárom, najskôr jedným, neskôr s druhým. Nechce sa mi. Prvý krok a bude dobre. Zapínam presso stroj, natieram makovník. Kontrolujem pobalené veci, obliekam sa, vyrážam.

Smer Banská Bystrica. Dnes som vyrazil skôr, minule som to stíhal len tak tak. O tri štvrte na šesť som už odparkovaný. Otváram kufor. Začínajú posledné prípravy. Okoloidúci sa ma pýta či idem bežať. Odpovedám a on mi na to, že sa stretneme. Vazelínujem si nohy, dávam si podkolienky. Ešte ipod a flašu. Som na námestí. Pri prvej ochutnávke som bol prekvapený koľko nás tam je, teraz som prekvapený ešte viac. Teším sa, zas si to raz poriadne užijem. Predslov usporiadateľov Peťa a Mira. Je niečo po šiestej ráno, vyrážame. Každý jeden z nás si hľadáme svoje miesto. S pribúdajúcimi metrami sa vytvárajú tri výkonnostné skupiny. Každá má svojho "patróna". Som v strednej s organizátorom Mirom. Fu, v stredu som si dal vyše päťnásť behu, včera večer po práci vyše dvadsať na bycikli. Začínam cítiť nohy, je len asi šiesty kilometer. Kilometrovníky nie sú ešte značené, ale na ostrých pretekoch sa to zmení. Čím dalej tým je nohám lepšie, sem tam prekecneme niečo medzi sebou. Požartujeme a popodpichujeme sa. Pri pivovare sa otáčame späť smerom k mestu. Zastávam. Preäzujem si šnúrky, dobieham svoju skupinu. Za tých pár sekúnd mi celkom slušne ušla. Dobieham ich. Pri námestí niektorý končia. Odmakali si svoje. Stretneme sa s nimi na námestí. Vchádzame na Uhlisko, bežíme po uličkách na tomto sídlisku. Začínam sa nudiť, tep mi klesá pod stopädesiat úderov. Počkám, ešte niekoľko križovatiek a potom sa od nich odpútam. Von z Uhliska, popri autobusovej k železničnej, cez Partizánsku po Hornej. Už idem sám, po sedemnástich kilometroch zvyšujem temto na moje maximum. Stretneme sa všetci na námestí. Každý jeden z nás ide na svoje maximum. Ak by som bol ostal z nimi, moje maximum by to nebolo. Mimo Uhliska si trať pamätám, len tam som potreboval pomoc kadiaľ. Vybieham na námestie, Peťo ( organizátor ) ma povzbudzuje a fotí. Rýchlejší priatelia sú už tam, pomalší ešte len prídu. Skvelý pocit. Dobehol som a to len o necelú minútu za osobákom. Na záver spoločná foto. Oplatilo sa. Z priatelmi a podporovateľmi z Banskobystrického maratónu sa vždy beží o čosi ľahšie. V sobotu 25.8. sa v Banskej Bystrici sreda uskutočnilo podujatie z názvom "Druhá ochutnávka maratónskej trate". Ako už názov predpovedá, jednalo sa už o druhú ochutnávku. Prvá sa konala pred mesiacom. Jedná sa o neoficiálne prebehnutie maratónskej trate v kruhu priateľov. Na prvej sa zúčastnilo vyše šesdesiat bežcov, na druhej bolo toto číslo ešte o čosi väčšie. Krásny deň keď môžem hneď z rána byť v kruhu (bežeckej resp. športovej) "rodiny". Rodiny, ktorá je vo svojom vnútry plná odhodlania, súdržnosti a prajnosti. Na záver Poďakovanie organizátorom Mirovi a Peťovi. Na každom podujatí, ktoré organizujete je citiť, že to robíte so srdca. To je jeden z dôvodov prečo sa na nich tak rád zúčastňujem.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?