Moja prvá Biela Stopa

Autor: Ľubomír Matiašovič | 29.1.2013 o 18:49 | (upravené 29.1.2013 o 19:27) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  83x

Piatok: Pred pár rokmi pri jednom z rozhovorov s Rudkom Čillíkom: " Ja si raz tú Vašu Bielu Stopu zabehnem ". Dopovedal som a zapálil som si cigaretu. Cestou z práce som si kúpil pár pív večer k telke. Dnes je deň pred 40.ročníkom Bielej Stopy. Bežky som bral ako prípravu na Bratislava Marathon. Vypísal som ale prihlášku a zaplatil som štartovné. Je niekoľko hodín pred štartom, aj keď s obavou kvôli počasiu, sa cítim skvele a teším sa na zajtra.

Sobota: Vstávam, je trištvrte na šest, nasledovali raňajky, obliekanie a balenie do auta. Zhodenie plachty z auta a odchod. ( Mojim cieľom bolo odísť z domu o pol siedmej, bol som však rád že som sa vôbec pohol o pätnásť minút neskôr). Mínus jedenásť, no tak toto teda nie je Bohviečo. Dúfal som ale, že na Skalke bude o niečo teplejšie. V stredu cestou z práce som sa zastavil v Kremnici dať si navoskovať bežky, dohodnutý som sa po ne po ceste zastaviť. Cesta mi trvala hodinu, tušenie sa splnilo, je "len" mínus osem. Parkoval som na dolnom parkovisku, podarilo sa mi ešte chytiť dobré miesto. Registrácia bolo rýchla, netrvalo to ani minútu a už som odchádzal s taštičkou v ktorej bolo číslo, čip, jonťák a iné veci. Do štartu dve hodiny, idem pozrieť Štefana Korscha( trojnásobného víťaza BS ) do jeho bufetu. Nie je tam. Vraciam sa do auta, sklápam sedačku a zapínam motor nech mi nie je zima. Pol deviatej, už tam možno bude. Dávam si u neho čaj a pýtam sa na nejakú skratku :). Radí mi aby som sa neplašil na začiatku, druhá polovica je ťažšia ako prvá. Ak nebudem vládať mám ísť hore kopcom ako keby som mal klasické lyže. Odchádzam do auta, je deväť, obliekam sa ( stále som nevedel čo si vlastne oblečiem, stále je mínus osem. Rituál pred štartom žačína, rozbehanie, abeceda, strečing. Späť do auta obliecť sa do bežkárskeho, na spodu mám termo spodky, kompresné dlhé nohavice a krátke nohavice. Na vrechu tri tričká a dekovú bundu. 9:40 bežím s bežkami kúsok od auta, päť minút bežkujem. Vyzliekam bundu, ponáhľam sa na štadión. Stretávam Rudka Čillíka (spoznal som ho pri výsatavbe in-line dráhy a strediska pohybovej rekreácie, kde som robil majstra), ponáhľal sa za vnúčikom. Som v sektore štartu, je 3 minúty do. Snažím sa nájsť si miesto a trošku bežkovať, je mi zima, mám len tri tričká a vestičku proti vetru. Padám raz, padám druhý krát. " Vedúci ešte ani nejdeme a už padáš " mi vraví mladý muž. Navoskované sú teda poriadne, budem si musieť na to rýchlo zvyknúť. Zrazu sa Rudko objaví predomnou, aj od neho chcem vedieť nejakú skratku :). "Je to náročné ale dá sa to zvládnuť, nechamci sa hneď zo začiatku a zvládneš to. Budem ti držať palce." Zaznel výstrel, dav sa pohol. Zakrátko stojíme, krátky kopček robí problémy. Prechádzam Bystrické sedlo, stúpanie na výhliadku, idem ako klasicky, nič nestrácam, stále je to pomalé. Druhý kilometer čas nič moc, 16min 50 sek. Pri trati vidím Aďu (spoznali sme sa na maratóne v Banskej Bystrici), pozdravím ju, fotí ma. Myslím si, že ak sa mi niečo stane dolu z výhliadky, budem mať aspoň fotku napr. so všetkými zubmy. Výhliadka. aArenalín na maxime. Padám už pred prvou zákrutou, vstávam a prechádzam ju. Pred druhou stojíme. Snažím sa vypnúť lyžu, ak dám z nej dole nohu ujde mi Bohvie kam. Otáčam sa a narážam do pána, ktorý má lyže vypnuté a beží. Nič sa nedeje, aspoň ma spomalil. Ako sa mi uhol padám druhý krát. Celý som od snehu, inak nič vážne. Tretia a štvrtá zákruta sú menej náročné, zvládam ich bez pádu. Po štvrtej to púštam a hor sa do dvanásteho kilometra prevažne dole kopcom. Na ôsmom si dávam čaj. Tých dvanásť eur za navoskovanie stálo za to, dolu kopcom na mňa nik nemal. V niektorých mometoch som mal strach, trať som šiel prvý krát, nevedel som čo sa za ktorou zákrutou skrýva. Dvanásty kilometer, najnižšie miesto trate. Dávam si energy gél, zapíjam čajom. Štyry kilometre stúpania (profil trate som si pred pretekom dôkladne študoval, vedel som asi čo ma kde čaká). Všetkých obieham, nejdem rýchlo? Hádam som to neprestrelil. Dokážem sa sám so sebou v duchu rozpávať je to dobré. Pred šestnástym kilometrom som mal toho už plné zuby, ale snažil som sa držať si rytmus. Konečne trošku oddych. Kilometer miernym svahom prešiel rýchlo a zas stúpanie. Kratšie, ale strmšie. Devätnásty kilometer a občerstvovačka na vrchu stúpania, miesto kde sa trať na ôsmom kilometri rozdeľovala. Jem druhú polovicu gélu, zapíjam čajom. Pohýnam sa ďalej. Trať až do cieľa už poznám. Našťastie som sa zaradil za chlapa, ktorý šiel podobným tempom. Cítil som prichádzajúcu krízu, hlava dole a len sa držať muža predomnou. Stúpanie prekonané, krátko po rovine a bude stúpanie na výhliadku. Muža som nechal za sebou, dobehol som ďaľších dvoch s ktorými som sa chcel zviesť po najstrmšej časti trate. Nesedelo mi ich tempo, zrýchlovli a spomaľovali, obieham ich. Nastrmšiu časť idem klasicky. Tesne pred vrchom sa zaraďujem za ženu, ktorá zrazu zastala. "Poď poď už len kúsok a ideme dolu kopcom", pohla sa. Po chvíli však aj tak zastala. Na výhliadke zas stretávam Aďu. Fu už len kúsok a teraz hlavne dolu kocpom. Robím prvú chybu pred aj počas závodu, nejdem v kolajničkách ( a možno tam ani neboli ) ale po trati. Lyže sa mi dostávaju do vyjazdených kolají a ja padám hlavou na pred. Ihneď dostávam do oboch nôh kŕče. Nie je priestor a ani čas tu ležať. Vstávam a s rozklepanými rukami a nohami idem do cieľa. Až do cieľa nenachádzam správny rytmus. Štadión. Už len dvesto metrov a zvládol som to. Prechádzam cieľom v čase 2:21:46, som 208.. Pred pretekmi som chcel mať čas pod 2:30 čo sa mi podarilo. Za mnou prichádza prvá žena na 45 kilometrovej trati, je to Bulharka. Miro Michalek oznamuje, že dnešné preteky ovládli Bulhary. Mužskú kategóriu vyhral tiež Bulhar. Potešený som za Števa Korscha, stále je s tromi víťaztvami najlepší ( prednedávnom sme sa bavili o tom, že ak by vyhral Hurajt tak ho prekoná, tiež má totiž tri triumfy na BS ). Pred odchodom z priestoru cieľa dostávam pamätnú medailu. Rýchlo a prezliecť a ísť ku Štefanovi na čaj. "Mám pre teba dve dobré správy. Prvú, že tvoj kamarát (ja) žije a dobehol a druhú, že si stále najlepší." Ak by šťastie svietilo, tak v tom momente sme so Štefanom najjasnejší na celom svete. Beriem si čaj na cestu a idem na štadión nájsť Aďu a opýtať sa ako sa darilo Jožkovi ( jej manželovi, nevidel som ho pri nej, myslel som že tiež beží). A, vidím ich. -"Aký si mal čas?"-"Vieš čo nebežal som". Chvíľku som s nimi a odchádzam domov. Všetkým na Skalku veľké Ďakujem
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?